: Loď v prístave je v bezpečí, preto sa ale lode nestavajú...

Porazená

17. dubna 2017 v 14:29 | Ja |  Básničky
Všetko mi víri v hlave
Spomienky úspechy sklamania zúfalstvo nádej
Očakávaná dualita môjho rozporcovaného života
S ktorou som sa celé roky učila žiť
Nekonečná zrada, láska, sklamanie
Rozvrátenie všetkého, v čo som verila
Vrátane svojej vlastnej šľachetnosti, hodnôt a svedomia
Život, eh?
Nepochopiteľný troller
Absurdný pranker
Čo ma uzatvoril v priepasti piliš realistického kanadského žartíka
Prevalcovaná absurditou
Sa snažím znova skomponovať
Po tom, čo som stratila všetko, čo som strácala
A čo som si vlastným potom a vlastnou krvou
nenechala vziať
držiac sa toho boľavými úlomkami doráňaných, zakrvavených nechtov

Prázdny pohľad
po nepochopiteľnom zvrate
Budúcnosť, sny, realita pomaľovaná dúfajícimi dúhami
Malo to byť také dokonalé
Bola som taká odhodlaná
stáť vo vetre a zvädnutou stonkou, patetickou náhradou meča,
sa za teba pobiť s celým svetom
a za nás, proti osudu

Krehkým, zraneným, otraseným srdcom
som poľutovania a dojímavo odvážne
vstúpila do mínového poľa, pre teba a proti sebe
neznášajúc sa za svoje záchvevy pochabosti, veriac, že to ja všetko riskujem
V únavnom boji s veternými mlynmi, obetúvajúc posledné nádychy, ktoré som sama tak zúfalo potrebovala
som odmietala veriť, že vetrom si ty
Kvôli láske
Ktorá bola väčšia, než dokáže existovať
Ako si mi to mohol urobiť
Ako si mohol stáť a pokojne ma utvrdzoať v tom, že nás čaká šťastie
V ktoré sme počas celej tej neistoty opatrne dúfali
- a na ktorom som tak zúfalo ľpela -
a medzitým, ako som ja, riskujúc krutý pád
bez istenia prikladala plaché tehly
do kývajúcej sa veže svojich snov
a nádeje
mi kúsok po kúsku trhať stavebný plán, starostlivo načrtnutý na tenučkých vreckovkách z jemnej dôvery
bez mihnutia oka
po nociach som ich vlastnými slzami lepila na kusy kartónu
pozbierané počas temného času medzi dňom a nocou zo špinavých odpadkových košov v okolí
zašpinená zmorená spotená ufúľaná a
na konci so silami

Spravila som to všetko, láska
všetko pre teba
dala som ti každú zoschnutú kôrku, každý deň
aby si nebol hladný
aj keď mne mala jedna
vystačiť na týždeň

So zemetrasením sa ťažko sa zmieruje
hlavne, keď jeho seizmické vlny
bez varovania rozvrátia celú konštrukciu srdca
a nechajú ho rozsypané v rozplýlenej zabudnuteľnosti
ako by tam ani nikdy nebolo.

Len jedinká vdova
apaticky stojí v strede dunivej planiny
zvierajúc v trasúcich sa rukách nažmolený obrázok
a dutinou v sebe, ktorá jej preniká cez prázdne oči
uctieva pamiatku tela
ktoré sa nikdy nenašlo.
 

Čo keď...

4. června 2016 v 18:09 | Ja |  <Život>
Zastavilo sa mi srdce
nádych sa mi
zasekol v rozdriapanom hrdle
tma
mi na sekundu zatočila hlavou

čo keď to

nakoniec

nezvládneme...?

Najprvejšej naozajstnej láske

21. února 2016 v 17:01 | Ja |  Lyriky Dní

Všetci vieme, že to príde. Nikdy som si nemyslela, že budeš môj jediný. Ale bol si prvý, najprvejší, jedinečný. Naučil si ma veľmi veľa. Viem, že po tebe už zvládnem hocijakého. Prežili sme sklamanie, obrovskú úzkosť, ťažké chvíle a našli sme spôsoby, ako to všetko prekonať. Neustále sme sa naťahovali a predbiehali, ani jeden z nás sa nechcel vzdať. Takí rovnakí... Boli sme úplne rovnakí.
Vždy som vedela, že po tebe príde plno ďalších -- tak to už v živote chodí. Preto to neberiem ako tragédiu. Som silná. Vyrovnám sa s tým.

Ale stále
keď sa zima prehupne do omamnej nálady plížiacej sa jari
keď sa vôňa vzduchu oteplí
a cez izbu, cez hocijakú izbu hocikde na svete
pokojne míle a desaťročia vzdialenú
prenikne ten prvý lúč jarného slnka
keď na našich miestach začne rásť nová tráva
viem, že si spomeniem
A vždy
stále
a vždy

vždy mi
budeš trošku
chýbať
 


Lepšie zhorieť než vyhasnúť...

21. února 2016 v 16:47 | Ja |  <Život>
Lepšie zhorieť, než vyhasnúť
povedal si starnúci pes
zvážil svoje možnosti
a zomrel.

Naplň ma

15. ledna 2016 v 0:43 | Ja |  ♣Miniatúrky♣
Rozpadávam sa na malé zoschnuté kúsočky vysušenú slamu zničenú sochu zo zhnitého kamienia
moje vnútro
hnije práchnivie rozpadáva sa na popol som prázdna a sivá spopolnená spráchnivená zuhoľnatená
vysychám
snažím sa vynoriť nad hladinu no zalieva ma znova a znova stále nová vlná lapám po dychu no vzduch sa mi nedostáva do pľúc preboha ja nemám pľuca preboha
nemám pľúca nemám
nič iné hľadám svoje pľúca nech sa môžem nadýchnuť hľadám
srdce no nie je tam
nič tam nie je
topím sa
no stále nič
necítim

láska


láska

bez teba

som taká prázdna

taká zoschnutá



príď ku mne

naplň ma





nech môžem zas
byť

Črepiny

22. října 2015 v 14:33 | Ja |  ♣Miniatúrky♣
Bola tma a pršalo autobusy chodili o zásadných 7 minút neskôr spôsobovali závratné meškanie káva stále prihorela počítaču došla baterka a práce sa neuložili kúpila som si krásny ozdobený tanier a jedla z neho. Spadol na zem robil sa a všetko stmavlo ešte viac chýbala mi láska v práci sa to pokazilo nezvládala som školu a bolo mi tmavo. Črepy ležali na podlahe, rovnomerne tvarované, tri rovnaké časti, dokonalé tretiny pôvodného vzoru. Všetko sa zamotávalo viac a viac. A tak potom, keď už to vyzeralo beznádejne, som sa rozhodla použiť to šťastie ponúknuté čerpmi. Pomaličky vyšlo slnko a ožiarilo mi tvár. Veci sa začali zlepšovať.

Črepy nosia šťastie, nie však samy od seba.

Musíme sa rozhodnúť použiť ho.

Pri tebe...

24. dubna 2015 v 18:02 | Ja |  ♣Miniatúrky♣
Môžem byť sťastná a usmiata, chytať vločky smiať sa na slnku poskakovať kŕmiť žirafy krútiť sa v mori nemusím byť vážna a sivá a dospelá môžem byť, čím chcem, uvoľnená veselá chichotať sa zažívať žiaru a jas a neobyčajnosť držať kúsok ľadu v ústach len aby som cítil ako chladí a len tak ťa pri tom držať za ruku, vždy, keď sa potknem na rovnej zemi.

Život s Tebou je nádherný.

Milujem ťa.

Další články


Kam dál