: Loď v prístave je v bezpečí, preto sa ale lode nestavajú...

Březen 2008



A potom ľutuje...

31. března 2008 v 17:17 Samovražda

Dívka stojí na kraji skály a přemýšlí jestli má skočit. Má skočit?
Skoč,honem skoč,at to máš ze sebou.
Ne nemůžu. Co když se rozhodnu špatně? Budu smrti litovat.
Vždyt ti ublížil. Chceš ho mít na očích?
Ne nechci.
Tak skoč. Budeš na něho pořád myslet.
Ale já ho mám pořád ráda.
Ale on tě zradil.
Dá se to napravit. Promluvíme si o tom.
A potkáš ho s jeho novou holkou, že?
To bych neunesla.
No tak skoč!
Nemůžu, co moji rodiče?
Když se zabiješ,budeš mít od všeho konečně klid.
Nemůžu.…
Skoč, vykašli se na ten zkurvenej život. Nemá cenu tady žít. Máš pro co?
Nemáš..Skoč!!
Po chvíli zavládlo v údolí ticho…po chvíli bylo přerušeno
křikem a zase zavládlo ticho...bylo po všem.
Dívka skončila v útrobách údolí. Pohlcena vnitřním hlasem a utrpením.
Jen černí havrani poletovali nad tímto místem a šířili tuto zvěst dál a dál..
Oblohu po chvíli zakryly černá mračna a těžký letní vzduch protrhly kapky deště.
Havrani se stihli schovat,ale tělo leželo dál bezvládně ležet.
Vlasy,spadlé do obličeje,pozvolna vlhly a na starém vytahaném tričku se
zvětšovaly skvrny od krve.. A ona to viděla.
Stála nebo se spíš vznášela nad svým tělem.už neměla své tělo,ale duši ano.
Stala se duší. Ale není duše více než tělo?
Cítila pocit prázdnoty takové,že už není ve svém těle,může letět kamkoli.
Může se jít podívat kamkoli..co dělají její příbuzní? Truchlí..?
Ví , že zemřela?..opdál přijel štastný pár. Kluk a pohledná dívka.
Sedli si na deku, kterou sebou přivezli na kole. Lehli si a začali se mazlit.
Dívka se otočila a pohlédla dolů do údolí. Spatřila ji.
Spatřila tělo dívky,už dokonale promočené deštěm a krví.
Zakřičela,kluk nechápal co se děje,ale dívka mu ukázala prstem směrem na tělo.
Oba utekli... Tělo bez duše dál jen leželo..a duše se vznášela dál a dál...
Lehké poryvy větru ji odfoukávali dál od jejího těla.Na chvíli zaváhala-
Opravdu se chce vzdálit? Zanechat své tělo jen tak ležet?
Ale pak jen splynula v vánkem a plula nejdříve nad loukami a rybníkem
ale pak začala nabírat výšku.. najednou viděla pod sebou město, kostelní vež,
celý kraj jako na dlani.Chtělo se jí brečet, byla zmatená, nevěděla co chce,
ani kam míří.Jenže nemohla dělat vůbec nic.Byla v rukou vzduchových vírů.
Její duši profoukával studený vítr teprve jak uviděla svoje tělo,jak bezmocně leží
v krvi,uvědomila si,že je mrtvá že se už nikdy nevrátí do svého těla .
Chci zpátky!!! Ale to nepomohlo je pryč navždy ted se bude jen proplouvat
mezi mrakama a dívat se na svět, na svět, který chtěla opustit, který opustila a
už se do něj nenavrátí horká slza jí udělala nesouměrnou a neviditelnou čáru
na obličeji.Stálo to za to? Je tohle to, co jsem chtěla? Jak jsem si vlastně
představovala smrt? Je to vysvobození? Utrpení? Dostanu se do nebe? Pekla?
A existují tyto světy vůbec?Myšlenky vířily kolem dokola a ona byla stále
zmatenější.Začínala toho litovat začínala si uvědomovat, že jí bude chybět rodina.
Její máma, která jí vždy pomohla, vždy jí poradila, někdy vynadala, ale v jádru
měla pravdu.Táta moc si s ním nerozuměla, ale bude jí chybět měl dobrý smysl
pro humor s bratrem se věčně hádala ale teď cítí k němu lásku-sourozeneckou
lásku.Oči se jí zalily slzami dál a dál jí vítr odfukoval vzdalovala se ten pocit
prázdnoty se čím dál prohluboval je konec.V dáli se ozvalo houkání tudůtudůtudů
ohlédla se spatřila sanitku jak jede k jejímu tělu. Od někud se ozval hlas
"máš možnost se vrátit pokud chceš, musíš se jen včas dostat ke svému tělu".
Ano, ano! chci.Zkoušela pohnout sebou nešlo to fooukal moc silný vítr nešlo to
Už už byla u svého těla překonala tu mocnou sílu větru těšila se na svou rodinu,
jak je všechny obejme a políbí.Bratrovi řekne že ho má moc ráda,že bez něho
nemůže být.Rodičům,že je nikdy neopustí.Ale uviděla jak lidé ze záchranky se
zvedli a kráčeli ke svému vozu.Ne,nestihla to.Nějaká mocná síla ji odvanula pryč
od svého těla.Plakala.Už nikdy se neuvidí se svou rodinou ne to přece nechtěla
to ne! Bylo pozdě, pozdě na nějaké přehodnocování své smrti už to nelze vrátit.
S touto myšlenkou se nechala unést lehkým letním vánkem nasáklým deštěm.
Už je konec...


Opitý vodič

27. března 2008 v 14:39 Deprimujúce príbehy
Išla som na párty a pamätám si, čo si mi hovorila. Povedala si mi, aby
som nepila, mami. Tak som si namiesto alkoholu dala nealko. Bola som na seba
hrdá, presne ako si hovorila, že budem. Tak som nepila a šoférovala som.
Kamaráti si mysleli, že môžem. Zvolila som si správne a rada od teba bola
taktiež správna. Párty skončila a ľudia sa rozišli. Nastúpila som do auta,
istá tým, že sa domov dostanem celá.
Nikdy som nevedela, čo príde, mami. Niečo čo som vôbec nečakala. Teraz
ležím na chodníku, a počujem policajta ako hovorí: " Ten, čo zapríčinil tú
nehodu bol opitý."
Mami, jeho hlas znie tak vežmi ďaleko. Moja krv je
všade okolo mňa, a skúšam neplakať.
Počujem doktora ako hovorí: "To dievča umiera."
Som si istá, že ten chlap nemal ani tušenie čo sa stalo, keď bol opitý,
pretože si vybral piť a šoférovať. A ja teraz musím umrieť.
Tak prečo to ľudia robia, mami, keď vedia, že to ničí ich životy?!?
A teraz bolesť zabíja mňa, ako sto bodajúcich nožov. Odkáž sestre, aby sa
nebála, mami. Odkáž otcovi, aby bol statočný, a že prídem do neba. Napíšte
"Daddys Girl" na môj hrob. Niekto mu predsa mohol povedať, že nie je
správne piť a šoférovať. Možno jeho rodičia mohli a ja by som bola teraz
nažive. Môj dych sa spomaľuje, mami. Vážne sa začínam báť. Toto sú moje
posledne chvíle a ja som nepripravená. Prajem si, aby si ma mohla teraz držať , keď tu ležím a umieram. Chcela by som ti povedať: "Mám ťa veľmi
rada, mami!"
Takže ťa mám rada, a Sbohom.

O čom je život?

24. března 2008 v 12:27 <Život>

Slza

22. března 2008 v 16:31 Nie je to tak, ako sa zdá...




Malý chlapec sa spýtal mamy:
"Prečo plačeš?"
"Pretože som žena," povedala mu.
Nerozumiem!" povedal syn.
Jeho mama ho len objala a povedala:
"A nikdy ani neporozumieš."
Neskôr sa chlapec opýtal svojho otca:
"Prečo sa mi zdá, že mama plače bez dôvodu?"
"Všetky ženy plačú bez dôvodu," bolo všetko, čo mohol otec odpovedať.


Malý chlapec vyrástol a stal sa mužom, avšak stále nerozumejúc, prečo ženy
plačú.
Nakoniec zavolal Bohu a keď sa dovolal, spýtal sa:
" Bože, prečo sa ženy rozplačú tak ľahko??"


Boh odpovedal:
"
Keď som urobil ženu, musela > byt výnimočná.


Urobil som jej PLECIA dosť silné na to, aby uniesla váhu sveta,


ale natoľko jemné, aby poskytovali pohodlie.
Dal som jej vnútornú SILU, aby vydržala pôrod dieťaťa a odmietnutie,


ktoré veľa ráz okúsi od svojich detí.


Dal som jej TVRDOSŤ, ktorá jej pomôže stále pokračovať,
keď sa všetci ostatní vzdávajú a starať sa o svoju rodinu napriek chorobám
a
únave, bez sťažovania sa.


Dal som jej CIT milovať svoje deti za všetkých okolností, dokonca aj
vtedy,
ak ju jej dieťa hlboko ranilo.


Dal som jej ODVAHU prijať svojho manžela napriek jeho chybám
a sformoval som ju z jeho rebra, aby chránila jeho srdce.


Dal som jej MÚDROSŤ, aby vedela, že dobrý manžel nikdy neraní svoju ženu,


ale niekedy skúša jej silu a rozhodnosť stáť vedľa neho bez výhrad.


A nakoniec som jej dal SLZU, > ktorú vyroní, ktorá je výlučne jej,
aby ju použila kedykoľvek ju bude potrebovať, aby to zvládla.


Na tú slzu má naozaj právo, nik nevydrží bez slova toľko ako žena!


Krása ženy nie je v šatách, ktoré nosí, v postave, ktorú má, ani v spôsobe
akým si češe vlasy.


Krása ženy musí byť v jej očiach, pretože tie sú bránou k jej srdcu,
miestu,
kde sídli láska.


...dajte si veľký pozor, aby ste nerozplakali ženu, lebo Boh počíta
jej slzy! Žena vyšla z mužovho rebra, nie z jeho nôh, aby bola
pošliapaná, nie z jeho hlavy, aby bola povýšenecká, ale z jeho boku, aby
mu
bola rovnou...


Z miesta pod ramenom, aby bola chránená, a vedľa srdca,


aby bola milovaná...


I Believe I Can Fly

20. března 2008 v 9:30 | R. Kelly
I used to think that I could not go on
And life was nothing but an awful song
But now I know the meaning of true love
I´m leaning on the everlasting arms

If I can see it, then I can do it
If I just believe it, there´s nothing to it

[1]
I believe I can fly
I believe I can touch the sky
I think about it every night and day
Spread my wings and fly away
I believe I can soar
I see me running through that open door
I believe I can fly
I believe I can fly
I believe I can fly

See I was on the verge of breaking down
Sometimes silence can seem so loud
There are miracles in life I must achieve
But first I know it starts inside of me, oh

If I can see it, then I can do it
If I just believe it, there´s nothing to it

[Repeat 1]

Hey, cuz I believe in me, oh

If I can see it, then I can be it
If I just believe it, there´s nothing to it

[Repeat 1]

Hey, if I just spread my wings
I can fly
I can fly
I can fly, hey
If I just spread my wings
I can fly
Fly-eye-eye

Nepochopená láska

19. března 2008 v 20:49 | Ja |  Deprimujúce príbehy
Jedného dňa sa mladá malá fialka zaľúbila do vznešeného Narcisa zasadeného pod oknom. Dlhý čas len tak čupela pod svojím stromom a premýšľala, no nakoniec sa rozhodla, že mu svoje city vyzná. Bolo pre ňu veľmi ťažké nabrať odvahu na tento tento vážny krok, prezože, akú má šanca u vznešeného pána taký úbohý, malý výhonok ako ona? Napriek tomu sa však vystrela do svojej plnej výšky a vybrala sa Pod okno.
Keď sa Narcis dozvedel, čo k nemu Fialka cíti, rozosmial sa. Porovnal túto úbohú zakrpatenú žobráčku so zástupom vysokých pekých nápadníčok a poslal ju urazený jej oppovážlivosťou preč. Ako si také úbohé stvorenie mohlo myslieť, že mu jeho city opätuje on, kráľ záhrady? Fialka sa smutne usmiala a zamierila domov. Čakala to. Vedela, že to dopadne takto, no aj napriek tomu to spravila. Bola zúfalá. Mala výčitky, že sa tak zosmiešnila pred podokenným obyvateľstvom a so slzami v očiach zaspala. No nebola jediná, ktorá sp sebou nebola spokojná...
Na druhom konci záhrady sa medzi spiacimi známimi vynímal jeden vysoký, vystretý narcis. Keď nakoniec zaspal, jeho sny boli divoké a noc nepokojná.
Ráno sa zobudil ako prvý a automaticky sa zahľadel pod stromy. Ten pohľad naňho napriek pevnej vôli zapôsobil. Pod najnižšou vetvičkou spala učupená krehká Fialka, ktorú včera tak nemilo odohnal. Keď sa včera pozrel do fialovej tváričky, videl len vrstvu špiny a nevýrazné črty. Keď sa tam pozeral dnes, videl hlboko pod povrch.
Pod vrstvou špiny sa leskli vľúdne oči. Fialkino obočie bolo prirodzené a pôsobilo jemne a žensky. Zahľadel sa na tvary jej zraniteľnej hlávky a zrazu pochopil. Odtrhol pohľad od nežnej fialky a poobzeral sa okolo seba. Videl kopu ešte včera nádherných tvárí, no dnes mu pripomínali skôr amatérsky namaľované pohľadnice, v ktorých nejde o kvalitu, ale o rozmanitosť použitých farieb...
Okolo neho spalo dvadsaťnahrubo namaľovaných očí, dvadsať hrubých, čiernych obočí, desať krvavočervených pier, desať tvárí s hrubou vrstvou mejkapu, ktorý zakrýval zhnité vnútro plné podrazov a intríg.
Cez deň pozoroval Fialku ešte viac ako ráno, a sledoval, ako savšetci na druhom konci záhrady smejú na jej prirodzených vtipoch, kým kvety okolo neho na to pohoršene pozerajú.
Ešte včera aj on patril medzi tie pohoršené kvety, no dnes sa celý deň schuti smial na rozhovoroch spod stromov.
predstava nádhernej fialky ho mátala každý deň a s krvácajúcim srdcom sledoval, ako sa na jej vtipoch smejú sympatickí priatelia, ako ju jeden chytil za jemný lístok a následne nato priložil svoje pery k tým jej...
Keď v ten večer zaspával, vedel, že už nepatrí pod okno. Vedel, že túži len po jednej jednoduchej, ufúľanej fialke.
No na druhý deň sa Fialka nezobudila. Prespala celý deň a zobudila sa až večer. Poobzerala sa okolo seba a potom pomaly klesla späť do trávy.
Tak to bolo aj nasledujúci deň, aj ten ďalší...
Fialka už ani nevychádzala spoza vetvičky a Narcis bol každou sekundou zúfalejší.
´Nič jej nie je... Iba je vyčerpaná a zajtra už vylezie, zajtra sa ukáže... ´upokojoval sám seba, no pritom vedel, že to tak nebude.
Jedného dňa sa jeho túžba splnila a v sobotu ráno sa Fialka ukázala. Už to nebola Fialka plná chute do života. Plná optimizmu a viery. Plná nádeje a pochopenia...
Spoza vetvičky vyliezla celá zošúverená a neupravená. Jej lístky boli zvädnuté...
Celá chradla.
Keď sa celý nasledujúci týždeň Fialka zase neukázala, Narcis sa na ňu šiel spýtať jej priateľov.
V ich očiach, ktoré boli vždy plné lásky a šťastia bola teraz dozrkadlená len krutovláda bolesti a zúfalstva. Vrásky pri očiach, inak vždy naklonené smerom k slnku vyzerali, ako keby na nich začala pôsobiť vaľmi silná gravitačná sila. Tieto kvety sa poriadne nezasmiali už dobrý mesiac.
Zato obyvatelia Pod oknom boli ich pravým opakom.
Tešilo ich, že Fialka, taká dotrhaná žobráčka, už nepredstavuje konkurenciu im - vysokým krásaviciam...

V nedeľu prišla pod okno púpava. Bez mihnutia oka prešla okolo radov populárnych obyvateľov a červenými očami pozrela na Narcisa. Natiahla k nemu skleslý list a podávala mu obálku.
Nechápal to. Tušil, čo nájde v tom liste, no napriek tomu to nechcel vedieť.
Došlo mu, čo sa stalo, ale nezanechávalo to v ňom nijaký pocit.
Bez slova natiahol svoj dlhý štíhly list k púpavinmu a zobral obálku. Jedným ráznym pohybom ju roztrhol a potom začal čítať slová plné smútku a beznádeje.

,, KEĎ TOTO BUDETE ČÍTAŤ, UŽ TU PRAVDEPODOBNE NEBUDEM. STRAŠNE SOM VÁS MILOVALA, ALE PRITOM SOM SI NEUVEDOMOVALA, AKÁ SOM ZASLEPENÁ SVOJOU LÁSKOU. BOLA TO CHYBA, KTORÚ STE NEPOCHOPILI, ALE JA VÁM ROZUMIEM. KEBY SOM JA BOLA VAMI, TIEŽ BY SOM TO CÍTILA ROVNAKO...
SOM VEĽMI SLABÁ A UŽ SA BLIŽI MôJ ČAS. ZOMRIEŤ PRE LÁSKU JE KRUTÉ, ALE EŠTE VIAC BOLELO, KEĎ ONA NAVŽDY ZOMRELA PRE MŇA. TAKTO TO BUDE LEPŠIE.
NAVŽDY SBOHOM A ODPUSŤTE MI. NEMALA SOM VÁS OBŤAŽOVAŤ SVOJIMI CITMI. "
Keď to Narcis dočítal, nič nepovedal. Neplakal. Nekričal. Necítil v cebe už vôbec nič. Pocit, ktorý mal bol však oveľa horší ako hocijaké emócie. Bol úplne prázdny.
Pozrel na svojich známich a potom už nepočul nič súvislé. Všetko k nemu doliehalo z hroznej diaľky a medzi dztým hučaním a prázdnotou v srdci počul veselé výkriky z okolia...
Bez mihnutia oka sa zohol, dvihol zo zeme najostrejší kamienok a zapichol si ho do stonky.
Narcis už nebol narcisom. Bola to len bezduchá stonka predelená na dve časti, zakončená kvetom so slovami v očiach: ,, Bola si pre mňa všetkým..."

Apologize

19. března 2008 v 16:59 ♪Texty anglických pesničiek♫
I'm holding on your rope
Got me ten feet off the ground
And I'm hearing what you say
But I just can't make you sound
You tell me that you need me
Then you go and cut me down
But wait...
You tell me that you're sorry
Didn't think I'd turn around and say..

That it's too late to apologize, it's too late

I said it's too late to apologize, it's too late

I'd take another chance, take a fall, take a shot for you
And I need you like a heart needs a beat
(But that´s nothing new)
Yeah yeah

I loved you with a fire red, now it's turning blue
And you say
Sorry like the angel heaven let me think was you
But I'm afraid

It's too late to apologize, it's too late
I said it's too late to apologize, it's too late
Woahooo woah

It's too late to apologize, it's too late
I said it's too late to apologize, it's too late
I said it's too late to apologize, yeah yeah
I said it's too late to apologize, a yeah

I'm holding on your rope
Got me ten feet off the ground...