: Loď v prístave je v bezpečí, preto sa ale lode nestavajú...

Duben 2008

Samovražda a ubližovanie si

30. dubna 2008 v 17:07 Samovražda

Váž si svoj život, pretože nie každý dostal tú možnosť žiť bez trvalých problémov...

Bola si úplne normálne, veselé dievča.
Až kým si nestretla JEHO...
Prežívali ste spolu každú voľnú chvíľu, trávili ste spolu toľko času, že ste pred sebou nemali ani najmenšie tajomstvá...
Myslela si si, že si najšťastnejší človek na svete a nedokázala si si predtsaviť, že by sa niečo zmenilo...
Po čase sa však niečo zvrtlo, a ty si bola zúfalá...
Nevedela si, čo máš robiť, a tak si začala piť...
Fajčiť...
Tvoj život naberal na intenzite a ku šťastiu ti už alkohol nestačil... Začala si brať drogy.
Najprv to bolo iba občasné pichnutie, ale časom tvoje dávky rástli...
Dostala si sa do štádia, keď si bez drog nevydržala ani dve hodiny...
Tvoj zdravotný stav sa začal zhoršovať a čoraz častejšie si upadala do depresií...
Už neexistovalo to veselé, optimistické dievča... Stala sa z enho narkomanka.
Sklamal ťa celý svet a nevedela si, čo máš robiť...
Bola si nešťastná a nikto ťa nedokázal pochopiť.
Začala si rozmýšľať nad samovraždou. Zdalo sa ti, že tvoj život nemá cenu a smrť si začala vnímať ako oslobodenie...
Upadla si do beznádeje a šťastnou ťa už nedokázali urobiť ani drogy. Začala si si ubližovať...
Nikomu sa nezdalo zvláštne, že " tá milá v ružovom" sa začala vyhýbať spoločnosti a pred kamarátmi uprednostňovala samotu...
Tvoje myšlienky sa točili okolo jediného...
KONIEC!
Koniec lásky pre teba znamenal koniec všetkého a tým si nemyslela len vzťahy s ľuďmi...
Myslela si na úplný a definitívny koniec...
Na koniec, ktorý už nevrátiš späť...
Aj keď si okrem opálených jaziev na rukách a nohách nemala žiadne iné fyzické následky, tvoj život nebol ako predtým... Bola si jednou nohou v hrobe, a tú noha už nešlo vytiahnuť.
Napadla ťa bláznivá myšlienka. Zabiješ sa a on to oľutuje, bude smútiť, mať výčitky...
Nechcelo sa ti žiť a bez rozmýšľania si svoje plány realizovala. Myslela si, že tým sa toho zbavíš, zabudneš, budeš mať pokoj a svoje trápenie prenesieš na iných! Budeš šťastná a nič si neuvedomíš, bolesť rýchlo prejde a príde úľava...
Áno, myslela si si to. Naivne si verila, že budeš smutná, že koncom vyriešiš utrpenie, že nebudeš myslieť už na nič...



TAK PREČO KÝM TU TICHO LEŽÍŠ A UMIERAŠ NECÍTIŠ SPOKOJNOSŤ?!

PREČO ČLOVEK, KTORÝ AKO KOPA ZBABELCOV UVERIL FIKCII, ŽE JE AJ NIEČO KRAJŠIE AKO ŽIVOT?!
PREČO TU TERAZ TENTO ČLOVEK MIESTO ŠŤASTIA MYSLÍ LEN NA JEDNU VEC?!
Prečo aj po vážnom kroku do hrobu má pred očami tie nebeské oči a nádherné ústa...?
Pretože uveril tomu, že smtrťou utečie pred problémami...

Lásku neoklameš...

30. dubna 2008 v 16:52 | Ja |  ♥Forever...♥
Spoznala ho a on sa buchol do jej kamarátky. Trápila sa a myslela si, že zabudne... Nezabudla.
Trápila sa tak dlho a tak úprimne, až sa jej zdalo, že viac človek nedokáže ľúbiť... Ale zistila, že dokáže. Ľúbila viac a on začal ľúbiť ju.
Nedržali sa za ruky.
Nebozkávali.
Počet spoločných schôdzok sa dal spočítať na jednej ruke.
Pokazila to. Rozišli sa. Ospravedlnil sa. Dokázala lietať.
Zrazu sa však niečo pohlo a nastal koniec.
Čakala nenávisť. Čakala koniec citov. Čakala zabudnutie.
Prestala ľúbiť a samu seba presvedčila, že je to definitívne rozhodnutie... Že tentokrát sa už ON ospravedlniť nepríde...
No aj napriek tomu tu práve to isté dievča sedí a plače. Plače už tri mesiace preto, lebo si naivne myslela, že dokáže zabudnúť... Zabudnúť na city, ktoré neboli sprevádzané bozkávaním sa a držaním za ruky a preto verila, že boli slabšie...


Klikni tuuuuuuu!!

13. dubna 2008 v 17:26 KLIKNI TU!!!

Som rada, že ste tu boli: ))




Láska bolí...

12. dubna 2008 v 20:49 | Ja |  Básničky
Prišlo to tak rýchlo, náhle,
ako v lete jasný blesk.
Nečakal to. Čo to zmení?
Zmení to ten pôvab? Lesk?

Keď ťa to raz náhle chytí,
už sa toho nezbavíš!
Budeš šťastný, keď ju vidíš,

neskonalým šťastím žiariť...

Ale toto rýchlo prejde.
Rýchlo zmizne šťastia tvár.
Miesto toho navštívia ťa
tie najhorsie muky. Svar.

Veľa ľudí chcelo prestať.
Prestať. Skončiť. Zabudnúť.
Nedarí sa. Keď tam vpadneš,
už sa nedá uniknút...

Preto plačeš vždy, keď pozrie tam na toho. Za teba.
Nevieš prijať tú skutočnosť, že cez teba pozerá?

,,Zmier sa s pravdou. Ľúbi jeho."
To sa ľahko hovorí...
Nevedeli, že tvoj pokus
až tak rýchlo pohorí...
Kto to zažil, netvrdí to.
Vie, že čo ťa v noci máta.
Vie, ake to mory robí
myslieť na tie šťastné chvíle,
keď koniec ťa v srdci bolí...
Ked ti srdce bôľou horí...

Ten tvoj cit uz nepominie.
V srdci rana zostane
a len čas. Ten zacelí ju.
Jazva lásky zostane.

Láska

12. dubna 2008 v 20:44 | Ja |  ♥Forever...♥
Chcem ti povedať, že ťa ľúbim, chcem, aby si ma držal za ruku, chcem byť s tebou vždy, chcem byť s tebou sama...
Keď s tebou niesom, plačem. Plačem od nekonečného šťastia, pretože viem, že ma ľúbiš. A pretože viem, že ja ľúbim teba. Nedokážem prestať plakať. Je to nekonečne silný cit, ktorý nepozná hranice. Je to Láska. Nie každý dokáže ľúbiť. Nie takto. Ale ja áno.
Keď som s tebou, lietam.
Nevnímam okolitý svet. Som šťastná, ale v beznádeji. Už dávno som stratila nádej. Nádej, že ťa ľúbiť prestanem...