: Loď v prístave je v bezpečí, preto sa ale lode nestavajú...

Červen 2008


Všetkými desiatimi PROTI!

16. června 2008 v 21:39

Mozog:

BELOCHA
ČERNOCHA
RÓMA
RASISTU

Následky lásky

14. června 2008 v 11:46 | Ja |  D E P K A !
Prišla k nej láska a zafarbila načerveno doteraz sivé srdce. Nikto si nevšimol jej tiché vplýženie sa ani pomalé miznutie, ale aj slepý by videl jej následky na tomto dievčati...
Sedí na posteli a chrbtom sa opiera o studenú stenu. Človek, ktorý sa na ňu pozrie nevidí smútok, pretože z očí jej slzy netečú prúdom tak, ako majú vo zvyku u nešťastných ľudí...
Dievča má oči, a predsa v nich nie je ani náznak smútku alebo nenávisti. Nie sú strašidelné, a predsa pohľad do nich naháňa väčší strach ako keby boli.
Ruky dievčaťa nie sú dorezané ani poškriabané, ale aj napriek tomu pohľad na nich vyvoláva nekonečnú triašku.
Nohy na sebe nemajú ani jedinú jazvu či modrinu, no aj tak vidíte zúfalstvo, ktoré z nich vyžaruje.
Nie je nič čudné na lakťoch prekrížených cez bledé kolená, ale aj tak viete, že toto nie je obyčajný psychický pád na dno...
Prajete si, aby dievča začalo kričať. Plakať. Vzpierať sa. Odporovať. Prejavovať svoj názor...
Spýtate sa, či chce čokoládu. Odpovie letmým prikývnutím. Položíte ju pred ňu, no tá sa jej ani nedotkne.
Spýtate sa, či ju môžete objať. Neodporuje.
Spýtate sa, či jej je zima. Pokrúti hlavou.
Spýtate sa, či jej je teplo. Zase pokrúti hlavou.
Spýtate sa, či jej je dobre. Nie je.
Spýtate sa, či nie je hladná. Nie je.
Spýtate sa, či nechce niečo piť. Nechce.
Spýtate sa, či jej nevadí hluk. Nevadí.
Spýtate sa, či jej nevadí ticho. Nevadí.
Spýtate sa, či jej nevadí vaša prítomnosť. Nereaguje.
Prečo pri pohľade na toto dievča nedvihneme kútiky úst?
Prečo si nepomyslíme: ,, Taká zhovivevá a nekonfliktná... " ?
Preto, pretože nám naháňa strach. Naháňa nám strach, že jej je už všetko jedno. Že už nemá vlastný názor.
Už nemá sily a my by sme dali hocičo za to, aby toto stelesnené zúfalstvo urobilo aspoň jednu poriadnu scénu a ŽILO...