: Loď v prístave je v bezpečí, preto sa ale lode nestavajú...

Leden 2009

I.

28. ledna 2009 v 15:17 | Ja |  A takto žijem ja, idiot.

omalými krokmi som sa blížil ku vchodu tej strašnej budovy. Bola taká odporne veľká, taká chladná, taká cudzia! Vlastne, všetky budovy boli také. A vôbec, nie len budovy. Také bolo všetko na tomto svete. Jasné, že nie som posimistický... Len si nemyslím, že všetko dobre dopadne. Ja proste viem, že to skončí zle. To je môj pohľad na svet.
So zvrašteným obočím som lenivo vystupoval hore škaredým schodiskom obloženým storočnou popukanou dlažbou. Takto by to pokračovalo ešte zopár nasledujúcich rokov. Spokojne by som si frfľal ďalej, pohľadmi naznačoval každému naokolo nespravodlivosť životných ciest a veselo rozmýšľal nad tým, čo sa mi zase nepodarí. Bolo by to pekné. Pokračoval by som svojimi vyšliapanými cestičkami, mladosť prežil sťažovaním sa na učiteľov a debilný systém štyrom okolitým stenám, v dospelosti by som uvažoval nádherne pesimisticky o tom, že nemám nikoho blízkeho, o koho sa treba starať, a potom by som vo veku približne sedemdesiat osem a tri štvrte roka príjemne zomrel v spánku. Ideálne niekde v base. To by sa mi páčilo, bolo by to naozaj romantické.

Len ty, láska

24. ledna 2009 v 19:35 | Ja |  Útek od sveta
Milý najlepší kamarát, píšem Ti, aj keď viem, že si to nikdy neprečítaš, aj keď mi je jasné, že sa o tom nikdy nedozvieš, pretože aj keby sa ti to niekto pokúšal povedať, neporozumieš mu. Neexistujé dosť veľké slová na to, čo ti chcem povedať, pretože žiadne prázdne slová nedokážu vyjadriť dosť veľkú vďaku za to, čo pre mňa robíš... Tvrdenie, že ich niekto pozná, by bolo najväčším klamstvom a hriechom v živote. Preto Ti len chcem povedať že...