: Loď v prístave je v bezpečí, preto sa ale lode nestavajú...

Červen 2009

Múr bez okien

30. června 2009 v 22:14 | ja |  Básničky
Ako múr bez okien
a stena bez dverí
čo v sebe má tisíce slov,
no nepustí ich k nikomu von,
len trýzňou preverí,
čo v srdci číha,
čo každý deň si spať s ňou líha,
keď má v srdci jeho hlas
a nikto nevie, čo je v nás,
tehly v stenách hluchých, nemých,
zahrabaných v hĺbke snov...

Omietka ich zadrží
a väzní v guli plnej citov,
a svet nevie, čo je vnútri,
nevidí cez farbu krytov,
nevýraznú, vyblednutú,
na tú dúhu vnútri steny,
ktorú každý prejde nemý,
s pocitom, že nie je nič...





DSC00316

Účet za hviezdy v hlase

26. června 2009 v 22:00 | Ja |  Útek od sveta
Áno, dopadlo to takto. Ale nemohlo to byť nijak ináč.
Je na nej iné všetko, úplne sa líši od ostatných rovesníkov,
ktorí sa teraz veselo bavia niekde na nejakej sentimentálnej pyžamovej párty
a rozoberajú farbu účesov
a správnu hustotu obočia
a možno sa zamýšľajú nad tým, čo je láska,
alebo - práve naopak - čo láska nie je... ,
celou podstatou svojej existencie.
Dostala život. A bol taký.
Pár období, cez ktoré prešla, pár období, ktoré nechala za sebou, pár období, ktoré vynechala a možno pár rokov, ktoré preskočila... pár rokov, ktoré ju ešte len čakajú a pár sĺz, ktoré ešte vyroní...
Ale to tu nehralo úlohu. Bez ohľadu na to... toto bol teraz jej život. A ona ho musí žiť taký, aký je.

A nakoniec to forever neklamalo

22. června 2009 v 19:36 | Ja |  ♥Forever...♥

Čo sa našlo v rozpísaných ( a preistotu nikdy neuverejnených ) článkoch v archíve - 5.3.2009: )


Pre Barču

16. června 2009 v 18:34 | ja

Barčaaaaaaa, nemohla by si, prosím, doniesť zajtra do školy Súmrak???

Ja poňho pošlem Danielu, lebo zajtra do školy asi neprídem, tak

ĎAKUJEEEEEEEEEEEEM!!!


Anna v Sumerside /úryvok/

15. června 2009 v 16:08 | Lucy Maud Montgomeryová |  →Niečo, snáď zaujme...←


○◘•♠♣♦♥♦♣♠•◘○



,, Myslím, že by vás mohli ubytovať vdovy. "
,, O akých vdovách rozprávate? "
,, Ako to? O tete Kataríne a tete Chatty. Teta Katarína bola manželkou Amasa MacComberta, a tak je z nej teraz vdova (po kapitánovi) a teta Chatty bola manželkou Lincolna MacLeana a tá je... prosto vdova. Každý ich však volá ´tety´. Bývajú na konci Uličky duchov. Ak vás vodvy ubytujú, nebudete sa zdráhať jedávať spou s Rebekou Dewovou, však?! Viete, ona nie je slúžka. Je vzdialená sesternica kapitánovej rodiny. Neprichádza však k stolu, keď majú hostí... vtedy vie, kde je jej miesto... ale ak by ste tam boli ubytovaná a stravovali sa tam, nepovažovali by vás, prirodzene, za hosťa.

Aké by to bolo?

4. června 2009 v 20:02 | ja |  ***** My Life *****
Často rozmýšľam nad tým, aké by to bolo, keby som si vybrala inú cestu, ako by to šlo, keby som šľapala cez iné pole...
Kde by som bola predtým? A kde by som bola teraz?
A hlavne - aká by som bola teraz?
Je to zvláštne a mätúce, neviem, čo si o tom všetkom mám myslieť, ako to mám brať...
Som taká aká som preto, že taká naozaj som alebo preto, že sa zo mňa práve toto vytvarovalo prostredie, v ktorom žijem? A mohlo to byť vôbec ináč? Mohla som byť inde? Je možné, že toto mi bolo súdené a preto som práve tu, v tomto svete, v tomto živote, že žijem s týmito ľuďmi, že som stretla týchto anjelov, ktorí ma majú učiť žiť a strážiť pred úrazmi a popáleniami?
Je tu vôbec tá druhá možnosť alebo pre mňa existuje len jediná cesta, ktorá zabezpečí, že tento život bude naozaj môj?
Ako by som brala veci, ktoré teraz beriem nejakým spôsobom a ako by som sa pozerala na svet? Koľko by bolo pre mňa už veľa a koľko ešte málo alebo v znesiteľnom množstve?
Je to zvláštne, neviem, čo si mám o tom ymslieť, čo mám robiť, akos a mám správať. Mám plniť všeobecne dané kritériá jednej časti môjho života alebo sa riadiť potrebami tej druhej?
A aké by to vlastne bolo, keby bolo všetko úplne ináč...?