: Loď v prístave je v bezpečí, preto sa ale lode nestavajú...

Červenec 2009

Úsmevy šťastných

29. července 2009 v 20:49 | Ja |  ♣Miniatúrky♣
Boli úžasná rodina. On automechanik, ona predavačka, mladšia dcéra na špičkovom gymnáziu (nikto nechápal, akým zázrakom spravila prijímačky, ale želali jej to) a starší syn na SOUŠke za záhradníka. Kopec sesterníc a bratrancov a iých, ktorí s nimi radi trávili každú voľnú chvíľu.
Raz sedeli na záhrade tak isto, ako každý štvrtok podvečer, pretože to bol jediný deň, keď nikto nemal smeny vo svojich zamestnaniach od siedmej ráno do siedmej večer.
Sedeli a smiali sa, rozprávali sa (či už o najvtipejších príhodách, škole, prítomnosti alebo politike) a s chuťou jedli mäso precízne ugrilované na malom záhradnom červenom grile, na dvore u Letgarovcov, ktorí mali dom, pretože ho zdedili po rodičoch, a ich slabé platy im stačili na splácanie všetkého možného.
Boli spokojní a mali sa navzájom, to bolo jediné podstatné.
Števo zase raz rozprával tom, ako mu niekto do dvora vtiahol starý šrot a chcel od neho, aby mu to opravil.
,, Moja žena už vie o autách všetko, však, Baťa? " pyšne na ňu pozrel a poťahoval z hrubej cigary, pričom mu trocha popolu spadla na biele tielko obopínajúce jeho nie najchudšie brucho. Jeho štíhla žienka sa usmiala a pokývala hlavou ,, Samozrejme, " povedala spokojne, už len kôli tomu, že sa to patrilo.

Bol si môj svet

28. července 2009 v 14:50 | Ja |  Básničky
Len chladný vietor
duje do diery, čo bola mnou
a prázdna úzkosť
vytláča nás dvoch tou hustou tmou
Skúšam odolať, viac ti nevolať
spomienkami bodajúcimi


Bez názvu

22. července 2009 v 20:56 | Ja |  Básničky
Tráva s perličkami rosy,
vtáci, čo strácajú hlas,
duša sa zarosí,
a triašky, čo sú v nás,

unášaní vlnami a
nadnášaní vetrom,
krik nemý slovami,
čo hýbe naším metrom,

Svet dospelých

11. července 2009 v 18:26 | Ja |  ♣Miniatúrky♣
Stále vravia, že to je tým, že už nie sú deti... Prečo by malo to, že sme trošku vyšší, máme pár spomienok naviac a priestor okolo očí posiaty trochu väčším počtom vrások ako pred desiatimi rokmi znamenať, že nemôžeme snívať?
Samé príliš logické argumenty a rozumné vysvetlenia úplne všetkého...
A práve preto sú deti také čarovné! Neboja sa snívať. Plnia sa im želania, pretože želania majú! Kým nemáme ciele, nemá sa nám čo plniť.
Povieš si: To je nemožné, je tam malá pravdepodobnosť...
A len preto, aby si sa uchránil následnému sklamaniu, sa nepustíš do plnenia najabsurdnejších predstáv. A pritom práve o tom život je...

Kašlem vám.

5. července 2009 v 0:00 | Ja |  ***** My Life *****

Našlo sa v archíve z 3.6.2009


Áno, je leto...

1. července 2009 v 0:00 | Ja |  ♣Miniatúrky♣
Áno, myslíte si to.
Áno, viem, aj, čo si myslíte.
Lenže ja vás presviedčať nebudem.
Nemám dôvod.
Nemám chuť.
Nemám náladu.
A necítim potrebu.
Pretože vy do toho nevidíte.
A možno ani nechcem, aby ste videli.
A možno sem - tam potrebujem pôsobiť ako bezcitná krava, ktorá sa len hrá.
Tak to chápte a ohovárajte ďalej.
Ale ja
sa budem ďalej usmievať
a dúfať
že TEBE
to je jasné
a vlastne-
- je leto...