: Loď v prístave je v bezpečí, preto sa ale lode nestavajú...

Červen 2010

Naordinovaný strach

24. června 2010 v 22:55 | Ja |  ***** My Life *****
Prečo?
Len sa báť
Rozmýšľať
Zvažovať
Pre a proti

Podžubaný strach
z neúspechu
ľudí
strachu
motoriek
sklamania
nebezpečenstva
alternatív
bunjee-jumpingu
preliezok
zlodejov
vrahov
drog
dílerov
násilníkov

Z toho, že spadnem
z povier
a čiernych mačiek
ktoré mi možno môžu prebehnúť cez cestu

z blata
ktoré sa na mňa môže nalepiť
zo sklamania
zo skokov s hlavou dopredu

Načo to je?
Stále sa len báť?
Keď je to v rozpore s mojím životom
ktorý tak chrániš?

Ako mám žiť bez neho?
So strachom
ako budem vyzerať
čo sa mi nepodarí
a kde sa šmyknem

NIE!
Nechcem tvoj strach!
Urobím si vlastný,
to viem.

Ale nechcem takéto veľké dávky!

Tak prečo mi ich predpisuješ?
...

Poznanie v láske

23. června 2010 v 20:26 | Ja |  ♥Citáty♥
Poznanie v láske je ako diera v topánke, doteraz ťa podrážka chránila pred všetkými nástrahami sveta, ale zrazu máš v nohe ľadové cencúle...

Rok

23. června 2010 v 15:52 | Ja |  ♥I love you!♥
ROK
aká zvláštna jednotka času...
Stihneme sa počas neho
zoznámiť
dať do reči
spriateliť
spoznať
prekuknúť
odtajniť tajomné
zamilovať
chodiť
závisieť
milovať
nekonečne milovať
Kým sme malí.
Aký je dlhý.
Potom sa rozídeme
počas toho istého ROKU.
Takého dlhého ROKU...

Potom o ROK
zistíme že prešlo
dvanásť mesiacov
a nepohýname sa z miesta
sme tam kde nás nechali staré časy
zastavení´
kým neprídu nové
nenasadia nás na vagón zmien
a neposunú ďalej
všetko je rovnaké
ROK
celý ROK
slová skoro počuješ v ušiach
cítiš na tele dotyky
vidíš pred sebou obrysy
cítiš v pľúcach vôňu
ako včera

ale veď
konieckoncov
prešiel len
ROK
jeden
krátky
nič neznamenajúci
ROK

Si to práve ty?

23. června 2010 v 15:44 | Ja |  ***** My Life *****
Z trošku archívu : )


Táborová láska

22. června 2010 v 20:24 | Ja |  Básničky

Z archívu


Augustový fliačik nehy,
peha slnkom vyrytá
stará láska prikrytá je,
v srdci vernosť odkvitá.

Krátky čas

22. června 2010 v 20:20 | Ja |  ♣Miniatúrky♣
Dospelí.
Vážia si každú sekundu
Náhliac sa dopredu
Aby nestratili ani miliúlomok svojho času
Vypĺňajú každý maličký moment
Niečím veľkým
A dôležitým
Uvedomujúc si že času je málo
Neuvedomujúc si pritom že je to tak práve preto...

Chat

19. června 2010 v 20:07 | Ja |  ♣Miniatúrky♣
1 nová správa.
"Ahoj."
Odpísať, Neodpísať? Nakoniec... Prečo nie...
"Ahojky!"
"Ako sa mas?"
"Supééér!!!!!"
Ok, viac mu nenapíšem. nespýtam sa, ako sa má on, mám hrdosť, nech píše ďalej on! Nebudem sa snažiť! Nenapíšem! Nie nie nie nie nie!!! Nikdy!
"Ty?"

Pole

19. června 2010 v 16:07 | Ja |  ♣Miniatúrky♣
Kráčam lesoma je taký nekonečný a tajomný, plný svojich tajomstiev, máš pocit, že nekončí, že pokračuje do nekonečna...
A potom začneš stúpať a stúpať, les sa zmenčuje, lemuje ho zlatý pás, zo všetkych strán, les je stále menší, no ešte stále sa ti zdá honosne monumentálny a veľkolepý. A potom zbadáš polia....

Strach

19. června 2010 v 16:00 | Ja |  Básničky
Cesta životom
je taká prepletená...
Kde má chodník ísť
je iba chladná stena,
kde má úkryt stáť,
tam dážď ti srdce zmáča,
kde priepasť čakáš,
tam mramor dieru vypĺňa,
nech spadnúť nemáš kam...
Istý si si tým,
že dobre odhaduješ šance čo ti dá,
čo ti pod nohy hádže krupiér - život sám
no keď si karty pozrieš
zistíš, je to klam,
že do cesty ti postavili
kameň úzkosti.
Chcel by si ďalej ísť.
Ten kameň ľahko prekročiť,
možno z cesty zísť...
A možnosti si pretočiť, no zrazu čiernota
ti pevnú zem prikrýva
a hlava sa točí
ako po troch litroch piva sklamania.
Ako ďalej ísť?
Keď nádej uzamkli ti spolu s odvahou
do klietky oceľovej s kladkou deravou
kde kľúč viac nepasuje?
Tak len zostávaš
na mieste ďalej stáť
dole nepozeráš
veď tma ťa môže vziať.
Navždy sa budeš báť.
Viac neriskovať.
Šťastie pochovať.
Bolo nám spolu tak dobre....

Prečo

17. června 2010 v 18:22 | Ja
Prečo, dokelu, čakám, kedy tam zasvieti ten debilný modrý prúžok? Ako to mám chápať? Čo to je? Ako mám pokračovať?