"nechaj ma lubit, kym ta mam, nechaj ma snivat, kym som sam, verim ze laska vydrzi prave nam
nevzdam to nikdy, kym ta mam, nestrat ma skor nez to vzdam, verim, ze laska vydrzi prave nam..."
svetlo, ktore ku mne prislo ako prve v tme... so sklonenou hlavou som stala a ty si prisiel prvy, vzdy si bol pri mne a milovala som ta mozno aj tak ako jeho... a podal si mi ruku, drzal si mi ju na ramene, aby som nespadla, nestratila sa... a ja som dufala, verila, snivala, ze o dvadsat rokov... ze to bude rovnako, ty a ja, popri vsetkych jasnych plamenoch zo vzblknutych servitok nase tvrde drevo bude horiet dalej a stabilne v ohnisku... ze nikdy nezhasne a ty budes pri mne... navzdy... a vedela som, ze takeho nikoho uz nenajdem... druheho teba... a mozno si to ani netusil... a mozno ani nevies, ako som si to vazila... tvoje priatelstvo... a teraz mi chybas.
KURVA mi chybas...
vies ako?
straca sa to, bojujem s tym, zvykla som si ... viem to, ked pozeram do tvojich cudtich oci... uz nie do oci mojich priatela... z aroky som si zvykl ana tu zmenu, na zmenu, ktora sa stane s ocami.. ked na teba zrazu pozreaju inac... ine... cudzie... ale niekedy.. ako teraz... ked to na mna pride a dolahne... ked cakam od niekho ineho, od nejakeho nahradneho pseudokamarata, ktory je len chaby pokus o nahradenie teba... ze sa zachova ako ty... a ze ma podpori
...
rovnako nesebecky ako si to v spravnej chvili dokazal ty...
a to neprichadza...
a ja zufala padam v slzach
...
az na zem...
lubim ta..
ze som sa zmenila?
ja?
kurnik sopa, ja?
........................