: Loď v prístave je v bezpečí, preto sa ale lode nestavajú...

Srpen 2010

Hra

23. srpna 2010 v 20:16 | Ja |  Básničky
Z veľmi archívu, dlho stratené: ))

Každý sa na niečo hrá,
v zmätku hry sa nevyzná,
obrazy si náhli sám,
do hustej tmy, nevie kam.

Sprosté činy, prázdne slová,
srdce z ľadu tuhého,
za vecný tón úškrn schová,
hrá anjela strážneho...

Mám na háku vaše kecy!
Kecy: sme tu s tebou vždy...
Keď mi slnko za mrak zájde,
hneď zmiznete zakaždým!

Hrajte svoje divadielka,
stavajte hrad na blate.
Keď vám život zlú kartu dá,
ťažko šťastie zahráte...

Óda na Nasivin

22. srpna 2010 v 20:00 | Ja |  Básničky
Ó, roztok svätý, čo vháňaš do pľúc čerstvý vzduch
a umožníš mi volľne dýchať!
Ó, najlepší priateľ, ó, súčasť môjho bytia!
Prosím, len ma neopusť, zabráň môjmu telu kýchať!
Si jak slnko, svetlom žiariš,bez teba sa nepodarí
mi ani nájsť radosť v spánku!
Ó, poklad môj najväčší!
Podobáš sa v lete vánku,
ktorý mierni horúčavu,na jar pripomínaš trávu,
čo poteší po belote,
kraľujúcej všetkým mrazom!
Môj strach pominie sa razom,
keď na jeseň vo vrecku
nájdem malú fľaštičku!
V zime zdá sa trošičku - si sťa kabát.
Ochrániš ma pred triaškami.
Nebyť teba - nebyť s vami,
ó, vy kvapky do nosa,
nepoznám ja pátosa.
V smútku sedím zarmútená,
rozmýšľam jak stará žena,
ako voňal jarný vietor!
Ako chutil mamin koláč.
Ďakujem ti, ó, dar z neba!
Tak totiž, jak iným chleba,
mne len teba, láska, treba!

Vypítá...

21. srpna 2010 v 19:53 | Ja |  ♥Lowe /sometimes/ hurts♥
Z archívu

Vypitá až do dna srdca,
ktoré naplnil láskou
a potom zmizol aj so všetkým, čo doňho doniesol,
akoby bolo možné presvedčiť ma,
že tu ani nebol a všetko je rovnaké...

Kvapky dažďa

20. srpna 2010 v 19:45 | Ja |  Útek od sveta
Z archívu

Neviem, prečo sedím na lavičke v lejaku, v chlade, pod mokrými kvapkami, s tvárou vystretou do neba, aby mi zasiahli každý kúsok tváre, zasiahli každý jeden debilný vlas, možno aby mi zahmlili oči, zliali sa so slzami, aby nebolo vidieť, čo sú kvapky a čo slzy, chcem len, aby na mňa padali a padali, silnejšie, najsilnejšie, s vysokou intenzitou, a zmočili na mne každučkú nitku, každú jednu, a zmyli zo mňa poondiate NIČ, prázdno, ktoré nemá dôvod a tým viac páli, zúfalstvo, možno podtón tragédie, a odplavili ho preč, ďaleko odo mňa, do rieky, ktorá sa zleje s morom a už v nej viac nevidno kvapky, ktoré sú nasiaknuté kyselinou rozožierajúcou moje ja, aby na mňa len padali a padali... aby to všetko zo mňa odplavili preč...

Môj život

19. srpna 2010 v 21:29 | Ja |  ***** My Life *****
Z archívu

Všetky zaľúbené listy, trúfalé rozhovory, osamotené chvíľky, dojímavé udalosti, polonaplnené sny, vzrušujúce tajomstvá, dovolenkové lásky, orgazmatický vzduch, dokonalé rána a večery, trúfalé úsmevy, nesmelé dotyky, smelé pohľady, zabudnuté trapasy, šteklenie v žalúdku, ľahkomyseľné komplimenty, šteklivé flirty, večerné prechádzky, túžbou sálajúci oheň, nádej, horké slzy, dusivý plač, pády až na dno, hodiny beznádeje, sila ísť ďalej...
...Môj ŽIVOT...

túžba

17. srpna 2010 v 18:54 | Ja |  I want YOU
Sedeli sme pri okrúhlom stole, ty a ja a plno ďalších bezvýznamných ľudí bez tvárí, bez hlasov, bez mien, bol si otočený k nejakému kamarátovi, k ďalšej rozmazanej čmuhe, a otváral si ústa bez slov, nedochádzali ku mne, nepočula som ich, moja zahmlená hlava nedokázala rozoznávať slabiky, položila som ti ruku na koleno, aby si cítil môj pohľad zapichnutý do teba, ktorý si pozerajúc sa inde nevidel, pochopil si ho, otočil si sa, s rovnakým pohľadom a zrazu si nepočul, čo ti kamarát bez mena, bez hlasu, hovorí, vpil si sa do mňa očami, s hlavou v zrazu rovnakom čiernom oblaku červenej túžby, aký obklopoval aj moju...

Srdce na prieskume

9. srpna 2010 v 21:08 | Ja |  ♥I love you!♥
Posielam svoje srdce ďalej
dopredu
rovno do ohňa
ľadových tunelov
ostnatých drátov
vyprahnutej púšte
pichľavého kaktusového poľa
napriek tomu
že raz už skončilo
dodriapané
a pošliapané
hrdá na to
že som aj po tom všetkom
schopná poslať ho dopredu na prieskum
nech narazí na niečo pekné
až sa zasekávam
a bez dychu zisťujem
že ho neposielam v snahe
nájsť niekoho kto ho zachráni
obalí novými silami
nafarbí naspať načerveno
vyplní diery v ňom
že ho neposielam
napriek tomu čo prežilo ďalej
ale v snahe
odhodiť ho
nech ho niekto chytí takým spôsobom
akým si to urobil ty
v snahe
nájsť ťa v niekom inom
hádžem svoje srdce
dúfajúc
že to nájdem
to čo hľadám
že bude úspešné
že sa mi vráti dotrhané
s krásnou bolesťou
po najkrajšej láske
posielam ho
ponúkam každému
kto ide okolo
rozdávam ho celé
lebo možno práve jedna z tých tvári
je on
a vždy
keď sa vráti spať
zisťujem
že nebolo úspešné
a posielam ho ďalej a ďalej...

...za našou láskou...

Veľká čierna diera

9. srpna 2010 v 21:02 | Ja |  ♥Forever...♥
Si ako veľká čierna diera v mojom vnútri, ktorá vytrhla niečo, čo tam rpedtým bolo miesto nej a teraz na mňa pozerá, ťahá ma jej vzduchoprádzno a snažím sa ju všetkými silami prekryť doskou.. Nech ma viac nevcucáva.. Nech ma nevťahuje do svojej tmy..
A potom sa to konečne podarilo, po všetkých tých zúfalých pokusoch biednych až na zaplakanie sa mi podarilo prestrihnúť sa, prekrýť veškú čiernotu tenkou ružovou plachtou, blanou, ktorá síce nestačilaúplne na všetko, ale aspoň zakryla tú dieru...
A potom stačilo jediné poobedie
a moja ružová plachta
skončila na framforce roztrhaná....