: Loď v prístave je v bezpečí, preto sa ale lode nestavajú...

Květen 2011

Na cestách patrí mi celý svet

29. května 2011 v 20:48 | Ja |  Básničky
Vodítko, obojok úžasný pocit
vziať letmo do ruky, mobil a kľúče,
ak vám mám zaplatiť za niečo, pošlite účet.
Vrátim sa - nájdem ho. Teraz však odchádzam.

Po cestách vlnitých hore aj dolu
vedú ma nohy, spokojnosť vznáša mi
telo aj myseľ k oblakom... Nebežte za nami.
V tej chvíli relaxu chceme mať pokoj.

A celý svet si zrazu maličký,
bez obtiaž prejdem ťa celučký, celý,
keď kráčam po cestách - trávou aj asfaltom -
- a srdce skáče mi - hop, salto za saltom
radosťou, v hlave mám pesničku, šťastie mi velí.

Nohy ma zavedú na všetky miesta,
poviem im, kam chcem ísť, pes pri mne kráča
a nič ma neťaží v beztiaži, len ako mača
pradiem, na žiadne príkazy nemusím prestať.

Milujem ťa, chladná vôňa teplých večerov,
keď po ťažkom dni už slnko odchádza,
krvavé, vášnivé, pokojné a s hlasom hlbokým,
okolo v omamnej pare prechádzam.

Konferovač životov

25. května 2011 v 16:19 | Ja |  Lyriky Dní
Stojím pred vami
V pekných šatách
Ktoré mi robia štíhly pás
S dobre urobenými vlasmi
Pekne namaľovanými očami
Na šialene vysokých podpätkoch

Sedíte v šatniach v zákulisí
S hlavami ponorenými do zeme
V skupinkách rozdelených dokonale tematicky
Rozmýšľate nad svojím číslom
Je predsa
Vystúpenie
O chvíľu prídete na scénu
Vo svojom päťminútovom predstavení
Mimoriadne podarenom, mimochodom

Stojím na javisku
Za čiernym ťažkým závesom
Plná vzrušenia ako pred každým konferovaním
V ruke držím pokrkvaný scenár
Toľkokrát čítaný!
Zoznam čísel
Zoznam zúčastnených
Poradie
Výsledok
Predhovor
Dohovor
Viem, ako to pôjde
Viem, ako to skončí
Nadýchnem sa
Cítim javisko
Teším sa naň, teším sa, keď to príde, keď sa roztiahne opona a ja naňho budem môcť vkročiť, ožiarená bodovým svetlom pretínajúcim hustú tmu, stojaca vystreto a usmiato a pokojne a vzrušene a s prehľadom v matnej jasnej žiare na čiernych parketách
Pred každým číslom
Po každom čísle
Nie celkom v štátnom divadle
Len v takom Jumbe, zatiaľ

Sedíte v šatni
Vidíte do svojho čísla
Každý z vás
Úplne zainteresovane a subjektívne
Na ostatné nepozeráte
Nie extrémne do hĺbky
Veď
Musíte sa sústrediť
To svoje musíte dať čo najlepšie
Steny okolo hláv
Vysoké múry
Pozeráte dole

Vidím vás zhora
Všetkých jasne rozostavených v schéme
Prichádzajú ľudia
Pýtajú sa, kedy idú na scénu
Ukazujem im scenár
Poviem im, čím to začne, čím to bude pokračovať


Panelák
Prerezaný po výške
Sú v ňom rodiny
Desiatky rodín
Každý vo svojom byte
S pocitom izolovania
Nevnímajúc zvyšné životy
Zvyšné svety
Vo svojom deji

Stojím von
Pozerám na prierez
A sledujem
Ako pohybujúce sa mravenisko ľudí
Žije svoje dni

Chcem byt...

23. května 2011 v 21:29 | Ja
chcem byt krehka a zranitelna
ale zaroven sexi a dychvyrazajuca
a sebavedoma
ale hodna ochrany
potrebujuca ochranu
prilis zranitelna bez ochrany
chcem byt inteligentna
a mat navrch
ale zaroven
lezat na zemi
a byt poucana
a byt oboznamovana s faktami realneho zivota
byt v inej sfere vesmiru
no zaroven na zemi, mat prehlad o realite
chcem, aby si ma respektoval
chcem ti byt oporou
ale zaroven chcem, aby si ma ochranoval
aby si mi bol oporou
chcem, aby si vedel, ze sa o seba postaram
ale zaroven nic nenechaval na mna, chranil ma pred vsetkym
vedel, ze sa o seba sama nepostaram

chcem, aby si ma miloval
bezhranicne
aby som pre teba bola
celym svetom
vsetkym

...

da sa to?

20.5.2011

20. května 2011 v 21:16 | Ja |  Útek od sveta
Trochu sa usmiať sama nad sebou
Možno napísať jedno ahoj ako prvá
Trochu si vystreliť z vlastného života
Zmútiť jeho vody
Znovuobnoviť nedávno poprené pochybnosti
Znovuzrodenie apatie, melanchólie, možno najvýstižnejšie nazývanej jedným slovom nostalgia
Trochu sa smutne pousmiať
Možno si uvedomiť, že sme predsalen ďalej
A že to, že vlak stojí neznamená, že dvere vám nezavrú pred nosom nikdy
Zamávať mu, keď vám mizne v diaľavách hmly
Vyroniť preňho jedinú slzu, možno
Zmieriť sa s tým, že teraz ste minuli križovatku koľajníc a stretnete sa s ním až na najbližšej - neodhadnuteľne vzdialenej
Trochu ponaťahovať žuvačky
Možno len aby si svet uvedomil, že ste tu, že žijete
Že dýchate, že ste nespriehľadneli, ale ste v pôvodnej hmatateľnej podobe
Zábavní, dokonalí a nenapodobiteľne nepostráadteľní
Poslednýkrát na dlhšiu dobu sa, pre zmenu, zase smutne pousmiať
Uvedomiť si, že teraz už nejde o nič
Že môžete byť pokojne vytáčajúco neznesiteľní a nespochybniteľne drzí

A vrátiť sa späť k svojmu šťastiu, do reality.