: Loď v prístave je v bezpečí, preto sa ale lode nestavajú...

Říjen 2011

29.10.

29. října 2011 v 11:35 | Ja |  Útek od sveta
Zostať sedieť v tme
nechať si rozrážať hlavu hudbou
a dohorieť

Ako vtedy

18. října 2011 v 20:32 | Ja |  ♥Forever...♥
...a sedím tu, v tme, v zime, s tmou za oknom, s prievanom v hlave, so zimomriavkami na duši, s tebou v srdci, čítajúc ťa, čakajúc na teba, so sebou v celej mne, konečne so sebou v celej mne, a cítim sa ako vtedy, ako pred rokom, keď som sedela, v tme, v zime, s tmou za oknom, s prievanom v hlave, so zimomriavkami na duši, s tebou v srdci, čítajúc ťa, čakajúc na teba, so sebou v celej mne, konečne so sebou v celej mne, pozorovala vločky, padala do chladu a temnoty s pocitom, že ťa nikdy, že ťa nikdy nebudem mať, a najviac na svete si priala to, aby si pozeral na vločky a myslel na mňa. A myslel na mňa.

Týždeň

10. října 2011 v 19:55 | Ja |  Lyriky Dní

Pondelok
Utorok

Streda

Štvrtok
Piatok
Sobota

Nedeľa

Pondelok
Utorok

Streda

Štvrtok
Piatok
Sobota

Nedeľa

Pondelok
Utorok

Streda
Zase streda
Ďalšia streda
Zase ďalšia streda
Po nej
Hneď
Štvrtok Piatok Sobota Nedeľa

len prežiť
len sa pretackať
cez tornáda dní
len prežiť
len prežiť
a potom
zomrieť

Pondelok
Utorok
Streda Štvrtok Piatok Sobota Nedeľa

Kolobeh
Minút hodín dní týždňov
Mesiacov rokov životov

Len prežiť
Len sa pretackať
cez tornáda
dní
cez ich víry
cez ich vákuum ktoré vťahuje
a nesie so sebou
bez možností voľby
bez možnosti voľby smeru
alebo zamerania alebo grimasy alebo možno len debilných pár minút ktoré sa pritackajú za tebou

Nechať sa vtiahnuť
Nechať sa ovládať
Nechať viesť
Po koľajniciach bobovej dráhy

Že tebe sa bobová dráha páči?!

Ideš dole
Nesledovateľnou rýchlosťou
Bez toho aby si mohol zastaviť
Bez toho aby si sa mohol vrátiť
Keď ti z nosa spadnú okuliare
Bez toho aby si mohol zrazu odbočiť DOPRAVA
Keď tam vidíš niečo
Čo sa ti páči

Že tebe sa páči viesť sa po bobovej dráhe?!

S určenou trasou vo vozíčku na kolieskach ktorý nevieš ovplyvniť?

No WOW
Zážitok



Pondelok
Utorok

Streda

Štvrtok
Piatok
Sobota
Nedeľa

Pondelok
Utorok
Streda Štvrtok Piatok Sobota Nedeľa

Podelok
Len prežiť
Len prežiť
Veď raz sa to predsa
musí zastaviť
Nie?
Len počkať
Kým sa to zastaví
Utorok Streda Štvrtok Piatok Sobota Nedeľa Pondelok Utorok Streda Štvrtok Piatok Sobota Nedeľa Pondelok Utorok Streda...
A streda len tak prefrčí
Postaví sa na hombálku týdňa bližšie ku koncu ako k začiatku
a on sa
preváži
Zase
A zase

Pondelok...

Kolobeh týždňa
Náš

Eké paradoxné
Že hlavne jemu
sme sa chceli
celý náš život

Vyhýbať...

Stojíme v prázdne

6. října 2011 v 20:03 | Ja |  Lyriky Dní
Z archívu


Tak tam stojíme
V tej našej obrovskej
gigantickej
nebetyčnej
láske
vo vášnivom
neopakovateľnom
objatí
ako milenci neschopní nabažiť sa svojich tiel
ja myslím na plátenné ekotašky
možno
a ty snáď na niečo
podobne asexuálne
prútené a vzdialené
v béžových prírodných farbách
tieň tej niekdajšej extrémne vznetlivej lásky
a vášne
ktorá nedokázala vychladnúť
teraz tu leží
v podobe čierneho obhoroného chladného uhlíka
len doň slabo ťukneš
a rozpadne sa
Pobozkáš ma
príliš vášnivo
príliš spontánne
príliš jednoznačne
príliš hrane
prázdno
predstieram výdychy rozkoše
roztrasené zimomriavky hlbokého vzrušenia
kde je
stratilo sa
zostala len fasáda
ja sa tvárim že to nevidím
ty sa tváriš že to nevidíš
ja sa tvárim že ti to žeriem
tvárime sa že pod omietkou
ktorá puká
je plno
kým tam zíva hlbokým dunivým tichom
len dutina bubna prekrytá kúskom kože

BOŽE

kde to je?

tak kurník
prestaňme sa hrať
a pokračujme v tom
čo sme začali
veď predsa

milujem ťa

či nie?

Nie som v svetle

6. října 2011 v 20:00 | Ja |  Lyriky Dní
Ty to nechápeš?!

Nesedím
v triede plnej ľudí v svetle s hraným smútkom ktorý im odovzdávam ponúkam na tácke dávam ochutnať otváram ho až do epicentra aby mohli nazrieť prezrieť cez neho cez priehľadný smútok na druhú stranu tiredy tí čo sedia napravo
Nesedím
v triede plnej ľudí nie je priehľadný
som v tmavom hustom opare hmle čiastočky tmavých ťažkých nepriedyšných prachových zrniečok pospájané do pevných nepravidelných hŕč tuhých hutných sú vačšie ako ja väčšie ako svet lietajú okolo v tej temnote okolo mňa nedá sa cez ne dýchať zahmlievajú mi myslenie ako čierna hodvábna šatka cez ktorú presvitá svet pozerám cez ňu nie je to plytké nie je to jednoduché nedá sa do toho nazrieť pochopiť to dať to svetu povedať je to rozobraté rozanalyzované pripravené odplávať
Nie som
v svetle
nedá sa v ňom
čítať

Nechápeš ho.