: Loď v prístave je v bezpečí, preto sa ale lode nestavajú...

Březen 2012

život nie je sterilný

16. března 2012 v 21:54 | Ja |  Básničky

V drnčaní gitár, čo znejú z podchodu,
počujem stále hrať smiech o nás dvoch,
hľadám nás v úsmevoch a v pohľadoch
a ako loďka vyslaná na vodu
bez turbín, kývem sa do oboch zo strán.
Tie staré slová sme zvykli spievať
ja a ty na jar. Poď rozoznievať
ich v nás zas. Možno tie nové v nich spoznám.
A ty tie svoje? Líšia sa snáď až tak
od mojich? A od našich spoločných?
Že až tak veľmi? Viem, život je náročný.
Aj profesionál je v ňom len babrák.
No a čo s tým?!
Sme pre to už rozdelené naveky?
Poď sem, zlož z nôh tie návleky
Pseudočistoty a dezinfekcie.
Veď vieš, že blato raz aj tú prekryje!
A nič s tým nespravíš.
Nedávaj už taký bezchybný pozor
na život.

Aj keď ho postráži silnejší dozor
tak skončí
nakrivo.


Budem ťa milovať

16. března 2012 v 21:41 | Ja |  Básničky
Kto má právo ukončiť našu lásku rozhodnutím,
že viac nemá, nemá šancu prežiť?
Že sa blíži koniec? Aj keď beží
nám čas, viem, že na svete nič ma nikdy nedonúti
prestať ťa milovať.
Hustá, zákerná a krutá temnota roztvára sa,
až nedokážem dýchať, pľúcami
rozťahaný strach, že raz zrúcaný
aj tak môj sen padne v bolestiach. Čo ak nie vždy dá sa
úspešne boj vyhrať?
Znamená to prehru? Mám sa snáď zmieriť s tým,
Že zmes našich dychov nezačuje
viac tma? Že iná sa premiluje
s Tebou z noci do dňa? Prisahám, že s tým sa nezmierim.
Kým srdce budem mať,
nenechám si ťa vziať
a budem bojovať.

O Teba
s každou
mrchou.

Láska v oblakoch

16. března 2012 v 21:29 | Ja |  Básničky
Ide im to spolu krásne,
tmavé nebo náhle zjasnie,
keď začuje jeho hlas, nie,
ten žiaden čas neošúcha
na nudný a starý.
Je možné, že sa dvom ľuďom
tak nádherne darí?
Tak plávajú oblakmi
a prekračujú straty,
veria, že sa tou ich láskou
šťastie stále vráti...
Pokračujú v lete,
silnejú im krídla,
nevadí, že väčšou výškou
bolesť z pádu silnie
A ona si znova povie
To nič, bude pri mne
Potom spraví chybu
Aj on spraví chybu
Myslíš, že sa rozbočené
cesty stále zídu
a láska vždy spôsobí, že
spolu k cieľu prídu?

Spev minulosti dodáva silu postaviť sa všednosti

16. března 2012 v 21:20 | Ja |  Básničky
Z archívu

Pár nočných blúdení
š možno na rováši
a z krásnych lúdení
vôňa sa stále práši
tak ťažko omamná
v srdci ti opar tvorí
vieš, že tie tajomstvá
v tebe nič neumorí
k smrti.
Ách prenádherné
trasenie neúmerné
napätiu neveľkému...
Možno len v mladosti
duša má sladkú trému
z pokušenia.
A teraz dospelá
trasieš sa od vzrušenia
nad tými výletmi
aj keď
sa ciele menia,
minulosť zostáva.
Temná a voňavá.
Svoj osud spoznáva
pri orgazmoch
z cesty
a z premien.