: Loď v prístave je v bezpečí, preto sa ale lode nestavajú...

Říjen 2012

Nazbiera sa to len za jeden život?

24. října 2012 v 21:30 | Ja |  Básničky
Možno dávny smútok vekov
ten sa vlieva z nás do nás
Že sa viem tak smutne cítiť
pri spomienke na ten čas
čo nás čaká
Viem, že nemusíme skončiť
polámaní na kusy
Kým ľudia nezmoria lásku
láska zomrieť nemusí
Ja sa bojím, lebo...
...
Možnože to bude dobré
tak, ako si vravíme
Verím, že ak máme prežiť,
na prach sa nezmeníme.

Monože to pôjde ľahko...

BOŽE, tak sa bojím...

Odkedy sa nevidíme?

22. října 2012 v 21:08 | Ja |  Lyriky Dní
Pozerám na naše ruky
v minulosti na naše
úsmevy v spominkach na náš
smiech a
opreté čelá a
objatia

Ležím na zemi, ležím, plačem, búcham o zem, nepočuješ ma, ako to, že ma nepočuješ, prečo ma nepočuješ, keď kričím tak hlasno, tvár skrivená bolesťou...

Čo sa to
porobilo,
Láska?

Že ja kričím, ty ma nevidíš, a tak plačem, nič nepočuješ, vravím prepáč,
nepočuješ ho tam
Obrátim sa na chrbát a
podám ti do ruky
svoju pohúžvanú hrdosť
a poviem ti
šliapni na mňa
kľudne
prosím
udup ma
len nech sme
ako predtým
len nech sa
usmeješ
ležím na chrbte, odhalená, vyzlečená, slabá
a cez kožu mi presakujú červené rieky krvi z rán

A ty
ma sleduješ
ako stojím
rozkročená v obrannom postoji
pripravená zaútočiť
a vyťahujem dýku z pošvy, zablysne sa, leskne sa, odhodlaná bojovať
na smrť

A tak dýcham, musím len ďalej dýchať,
to tak sa prežíva,
či nie?
Ťažko, pomaly, ako pred smrťou
Chrapčím, má to znamenať milujem ťa a z oka
mi tečie
posledná slza

Ja akú ma vidíš
sa diabolsky uškrniem
a skočím
v útoku
pripravená vyhrať

Čo sme to
porobili,
Láska?

Prečo ma nevidíš....