: Loď v prístave je v bezpečí, preto sa ale lode nestavajú...

Květen 2014

Keď sa do toho chceme pustiť, tak musíme naplno

16. května 2014 v 21:56 | Ja
Tak mi prosím povedz
či si schopný poraziť démonov v sebe
vyžeň ich
a buď môj
poraz so mnou to, čo nás zabíja
ja som pripravená

milujem ťa

podaj mi ruku
a komunikujme
prosím.

Máš ma vlastne naozaj rád?

Sedím doma, nevoláš a...

16. května 2014 v 20:52 | Ja |  ♣Miniatúrky♣
Trasenie
Je mi na zvracanie
Vracia sa to?
A prečo si taký?

Usmievajú sa teraz na teba?
Tie iné?
Preto nevoláš?
Že ony dokážu byť milé?

Nechcem sa tam vrátiť.
Ale




ako?

Kedysi bol tvoj sľub priamym dôkazom všetkého

13. května 2014 v 0:27 | Ja |  <Život>
Skeptické poloboľavé otupené pletacie ihlice bodcov mojej žiarlivosti
vyhĺbený smútok polozakopaný napadaným popolom udalostí
oranžovožltá pokazená žiarovka, blikajúce svetlo neromanticky zájdenej opravovne áut a rozoberne duší
s dievčatami, vravíš
s dievčatami, duní mi v hlave
vieš láska, tak chcem, aby to bolo ako kedysi
ľahko stráviteľné rýchlym metabolizmom
mladým rozkladom na nezávažné okolnosti ktoré do mňa ani nevošli len tak preleteli a už sú von
žiadne usadeniny
žiadne vstrebávanie faktov
žiarivé úsmevy dôvera šťastie

čosi zasyčalo
spálené drôty
dotyky tajomstvo úsmevy? šteklivé a nedovolené ako sa máš?
odkiaľ mám vedieť, čo sa tam deje?
a odkiaľ mám vedieť, že sa to tam deje skutočne?
Dôvera je štrbavá.
Ľahko sa stane, že jej vykýveš zub
a nedokáže skartovať asi slzami posolené tyčinky bláznivých konštruktov

Oči
Odovzdanie
Nemý sľub
Uprený pohľad plný viery
Priama otázka
Priama odpoveď, upokojujúca
Férové prikývnutie
Krátke stlačenie ruky
Slovo stačí
Má silu notárskeho potvrdenia
je to predsa tvoje slovo
Bol to len rozhovor, vravíš.
To mi odľahlo...


Ach, tak je to dávno
čo mi odľahlo

poslednýkrát

(o to je to horšie, že si stále pamätám ten blažený pocit.)