: Loď v prístave je v bezpečí, preto sa ale lode nestavajú...

Srpen 2014

Preboha, školská skrinka

24. srpna 2014 v 11:37 | Ja |  <Život>
Sedím na zemi, pri školskej skrinke,
upratujem si zošity, triedim ich, nech môžem začať nový život
na novej škole
a tak jednoducho to znie
veď to je len škola
Nie?

Triedim zošity
a v každom, v každom jednom z nich je
môj život
poznámky
hlúpe vety, ktoré mi tam niekto počas nudných hodín napísal
ako som sa vtedy hnevala!
a keď v nich listujem
keď prechádzam tými stranami
hrá mi pred očami ten život

Prvé stretnutia
prvé úsmevy nad prvými vtipmi
prvé emócie
prvé city
kamarátstva
a hlbšie kamarátstva
a kamarátstva až za hrob
postupné, postupné kamarátsva až za hrob
a láska

jemná, nevtieravá
postupná láska
veď vieš, jej príbeh už poznáme

aj jej zrady
krehké duše, zničené duše, dobodané duše, duše v rekonvalescencii

a nás, akí sme sa vytvorili
ako sme rástli
ako sme odpúšťali
ako sme kameneli
ako sme znecitliveli
ako sme sa prehĺbili
a predsa bez seba nevieme žiť

toľko
toľko veľa krívd sa stalo
a odpustení
a lásky
lásky všetkých druhov

a všetko, všetko to čítam z tých zošitov
a z poznámok za okrajom
a z tvojich oviec
a pastiera, a mrkvy
(teraz toho poznám na tebe oveľa viac, než len tie tri veci, čo vieš nakresliť
aj na ostatných)
a čítam to z maturitných otázok
a z pozvánky na stužkovú
a z rozvrhov hodín
zo zoznamu vecí na výlet
z obalu od čokolády

a neznášam ťa
a milujem ťa

doteraz


vkladám
svoj život
do krabíc

o chvíľku
štyri roky
vynesiem

na pôjd.